Už dlhší čas sledujem v okolí rôzne články na tému závislosti. Okrem závislosti od alkoholu, nikotínu a tvrdých drog sa objavujú články na tému závislosť od jedla, partnera, dieťaťa, práce, behu či dokonca vody. Napadá mi zase a znova otázka: Ako môže byť v tomto zmysle slova človek závislý napríklad na vode? Niečoho tak prirodzeného, zdravého, bez čoho nemôže náš život exitovať. Môže voda v našom tele spôsobovať deštrukciu? Podobné myšlienky mi napadajú aj pri ostatných vymenovaných veciach a ľuďoch. Je závislosť niečo, čo spôsobuje výlučne látka? Ja si myslím, že nie úplne. Bolo by však veľmi málo povedať nie a nevysvetliť, prečo si to myslím.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje syndróm závislosti ako skupinu fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych fenoménov, v ktorých má použitie látky alebo triedy látok oveľa vyššiu prioritou pre človeka ako iné správanie, ktoré predtým malo väčšiu hodnotu. Inými slovami ide o skupinu neobyčajných javov, ktoré sa u človeka prejavujú v správaní, v poznávaní aj telesne. Ďalej sa závislosť charakterizuje silnou túžbou, bežne sa používa aj pomenovanie „craving“. Táto túžba sa medzi ľuďmi často zamieňa za pojem závislosť. Je ju však potrebné doplniť aj iné charakteristiky, aby sme mohli hovoriť o syndróme závislosti. Ďalšími znakmi sú problémy so sebaovládaním, telesné odvykacie stavy, tolerancia k predmetnej látke, zanedbávanie iných, v minulosti podstatných záujmov a pokračovanie v užívaní látky aj napriek preukázaným škodlivým účinkom na zdraví.

Závislosť z biologického pohľadu:
Zuzana Chromíková  z Ústavu molekulárnej biológie SAV o závislosti hovorí nasledovné: „Ľudia, ale aj iné mnohobunkové organizmy si vyvinuli tzv. „centrum odmeny“ (z ang. „reward centre“). Úlohou centra odmeny je motivovať nás k aktivite, ktorá je pre náš život podstatná, je odmenou. Jednoducho povedané, aby nás bavilo aktivitu vykonávať, musíme sa z nej tešiť. Napríklad získanie jedla bolo v minulosti (aj dnes je v inej forme) fyzicky namáhavé. Preto, aby bolo možné zachovať organizmus, sme za túto činnosť odmenení. Centrum odmeny uvoľňuje dopamín, látku, pre ktorú majú nervové bunky v mozgu receptory. Táto látka patrí medzi neurotransmitery, ale je aj mediátorom koordinácie pohybu a regulácie vylučovania niektorých dôležitých hormónov. Po tom, ako túto látku neuróny zaregistrujú, vedú vzruchy, ktoré nás motivujú, aby sme v príjemnej činnosti pokračovali a ktoré tiež spôsobia, že sa na danú vec vieme úplne sústrediť. Užívanie drog ovplyvňuje hladinu dopamínu a iných neurotrasmiterov v tele. Čo je ešte horšie, neuróny v mozgu sa užívaním drog veľmi rýchlo stanú predávkované dopamínom. Následkom čoho stratia časť svojich receptorov pre dopamín. Takéto bunky je veľmi ťažké znovu excitovať a organizmus má aj pri vysokom príjme dopamínu pocit, akoby jeho hladina bola nízka. Je motivovaný prijímať ho viac.“

Závislosť z psychologického  pohľadu:
V tomto bode by sme si mohli povedať: Vec je jasná – užijem drogu, tá ovplyvní môj biologický mechanizmus a nastáva problém v celom tele a živote človeka. Spúšťa sa biologický proces závislosti a môže obsiahnuť charakteristiky definície WHO.

Čo ale v prípadoch, kedy látku človek nepožije, napr. závislosť na partnerovi, alebo požije látku, ktorá neovplyvňuje jeho vedomie ako napríklad voda? Čo sa deje v človeku, že je motivovaný k tomu, aby vôbec drogu zobral? Prečo to robí? Prečo je človek závislý na druhom človeku? Prečo môže voda škodiť? Prečo je človek závislý na práci?

Alkohol a cigarety sú u nás drogy číslo jeden. Predovšetkým preto, že sú legálne a cenovo dostupné. Ak sa spýtam niekoho v okolí, prečo pije či fajčí, prvá a zvyčajne veľmi rýchla odpoveď je: „Lebo mi to chutí.“ Podobné odpovede dostávam, ak sa niekoho spýtam, prečo chodí do práce viac ako je potrebné, prípadne robí dobrovoľne dlhodobo nadčasy. Odpoveď znie: „Lebo musím.“ Pri hlbšom dotazovaní sa obyčajne dozvedám, že ľudia pijú či fajčia preto, že nechcú byť mimo spoločnosti, chcú byť druhými ľuďmi prijatí, chcú si viac veriť, oddýchnuť si, hovorovo sa tiež používa „resetovať sa“ a pod. Alebo v práci ľudia robia nadčasy kvôli veľkého strachu o vlastnú existenciu. Ľudia často nepoznajú skutočnú odpoveď na otázku, prečo robia niektoré z vymenovaných činností, alebo si dôvod svojho konania uvedomujú len povrchne. Každé konanie má svoj hlbší dôvod.

A. H. Maslow, zakladateľ humanistickej psychológie, definoval hierarchiu potrieb človeka, ktorá sa delí na nedostatkovú a rastovú časť. Do nedostatkovej časti radí fyziologické, základné potreby: potreba dýchať, jesť, piť ,vylučovať, homeostázy, rozmnožovať sa a spať. Ďalej opisuje nedostatkové potreby: potrebu bezpečia, lásky a ocenenia. V rastovej časti je popísaná potreba sebarealizácie. Tieto potreby sa dynamicky menia, vždy je v jednom momente len jedna potreba určujúca, motivuje ku konaniu.

Ak teda niekto tvrdí, že pije, pretože, chce byť prijatý ostatnými, jeho motiváciou môže byť nedostatková potreba lásky.

A. H. Maslow uvádza k nedostatkovým potrebám ilustračný príklad: „Nikomu z nás by sa nestalo, že by spochybňoval tvrdenie, že ‚potrebujeme‘ jód alebo vitamín C. Pripomínam, že dôkaz, že ‚potrebujeme‘ lásku, je presne o tom istom.“ Na začiatku akéhokoľvek konania smerujúceho k závislosti vidím nenaplnenú nedostatkovú potrebu.

Tak ako pri základných biologických potrebách aj v prípade Maslowovej hierarchie potrieb je naše konanie prepojené s naším telom, biologickým systémom. Spätne ovplyvňuje to, ako sa cítime, aký život žijeme. Podľa Josefa Zehentbauera môžeme svojím konaním a myslením ovplyvňovať harmóniu neurotransmiterov v tele, akými sú dopamín, serotonín, endorfín a pod.

Človek môže byť závislý aj na ľuďoch, práci či vode preto, že nerozumie svojim motívom, potrebám, ktoré si týmto spôsobom napĺňa. Ak ľuďom chýba v živote bezpečie, láska alebo ocenenie, môžu byť droga, alkohol, voda, jedlo a tiež partner či dieťa spôsob, ako si nedostatkovú potrebu na chvíľu naplniť. No tento spôsob napĺňania potrieb môže byť deštrukčný pre neho aj pre jeho okolie. Ľudia sa stávajú chorými, tento spôsob naplnenia potreby nemôže dlhodobo fungovať. Môže len na chvíľu odvrátiť pozornosť. Bez skutočného pochopenia svojho vlastného prežívania, strachov, bolestí, potrieb a konania nemôže prísť k uzdraveniu, k spokojnosti človeka.

Marianna Kadlečíková

Použitá literatúra:

  1. World Health Organiation (WHO): http://www.who.int/substance_abuse/terminology/definition1/en/
  2. Karel Nešpor – Návykové chování a závislost, Portál Praha 2000, ISBN 80-7178-432-X
  3. Abraham H. Maslow – Ku psychológii bytia, Persona Modra 2000, ISBN 80-967980-4-9
  4. Josef Zehentbauer – Drogy lidského tela bez vedlejších účinkú, Portál Praha 2012, ISBN 978-80-262-0159-5
  5. Maslow´s hierarchy of needs – http://en.wikipedia.org/wiki/Maslow´s_hierarchy_of_needs