Táto prípadová štúdia názorne popisuje princípy a spôsob riešenia sociálneho konfliktu, ktorý svojou intenzitou a rozsahom narúša denné fungovanie obyvateľov hlavného mesta Zürich. Zaťažená je nielen miestna komunita, ale aj súvisiace inštitúcie, od ktorých členovia komunity požadujú intervenciu: v tomto prípade je to miestna polícia a správa mesta. Intervenciu realizoval Inštitút hlbokej demokracie (Deep Democracy Institut – DDI) v Zürichu.

Stadelhofenplatz je námestie v centre mesta, ktoré je sídlom mnohých firiem, obchodov, kaviarní sústredených okolo príjemnej parkovej zóny. Je to populárne miesto na oddych aj pracovné stretnutia. V poslednom čase sa stal obľúbeným miestom pre členov niektorých marginalizovaných skupín ako sú pankáči, bezdomovci, partie, v ktorých sa konzumuje alkohol a drogy. Ich samotný vzhľad je často desivý, hádky medzi nimi majú drsný priebeh, s okoloidúcim sa dostávajú často do konfliktu kvôli agresívnemu spôsobu žobrania, voľne pobiehajúcim psom apod. Členovia týchto skupín sa zase sťažujú, že okoloidúci ich sústavne znevažujú rôznymi komentármi. Do celkovej atmosféry vstupuje aj značný nárast multikulturality v hlavnom meste. Na pozadí celej situácie je živá diskusia medzi imigrantmi a majoritou. Kým jedna strana sa sťažuje na rasizmus a diskrimináciu, na druhej strane sa ozývajú protichodné hlasy. Jedni vyzývajú k dialógu a porozumeniu a považujú nárast multikulturality za inšpirujúci, iní požadujú intervenciu vlády a polície s cieľom udržať spoločnosť usporiadanú a tradične švajčiarskú.

Scéna na Stadelhofenplatzi bola skutočne výbušná. Drobné roztržky, verbálne útoky a konflikty boli na dennom poriadku. Mestská polícia bola opakovane žiadaná o zásah, ale s nulovou efektivitou. Polícia môže využiť svoje kompetencie iba v prípade spáchania trestného činu, alebo ak je čin pripravovaný. „Cieľová skupina“ do tejto kategórie spadá len veľmi okrajovo. Povolené sankcie
v podobe pokút sa míňali účinkom, lebo pankáčom a bezdomovcom nebolo čo vziať.

Lukas Hohler zo sociálneho oddelenia mesta v spolupráci s DDI sa rozhodol zorganizovať otvorené fórum – spoločné stretnutie so zástupcami všetkých zúčastnených strán s cieľom spoločnej diskusie o vzniknutej situácii. Lukas Hohler k dialógu prizval obchodníkov z lokálnych obchodov, reštaurácií a firiem, vedenie polície, mestskú administratívu a oslovil aj komunitu pankáčov. Dva dni pre samotným fórom sa stretol spolu s lídrom facilitátorského tímu Maxom Schupbachom, zástupcami zúčastnených skupín, aby si navzájom vypočuli názory, stanoviská a obavy. Diskusiám dominoval skepticizmus ohľadom spoločného stretnutia a možných výstupov. Nervozita narástla, keď sa v deň D v stane, ktorý bol na mieste postavený pre účely tohto stretnutia, stretlo len okolo stovky ľudí. Prítomní boli zástupca polície so svojím asistentom, tím facilitátorov, sedem členov mestskej exekutívy, vlastníci firiem, reštaurácií, ľudia pracujúci v tejto časti, vlastníci bytov, študenti z blízkej strednej školy tráviaci veľa času v parku; pankáči, členovia partií, bezdomovci žijúci v parku a ľudia, ktorých zaujala výzva.

Zástupcovia rôznych skupín v trojminútovom vstupe vyjadrili svoje stanoviská:

Biznis: prítomnosť marginalizovaných skupín v oblasti je zlá pre obchody, pankáči desia občanov pri nakupovaní, obťažujú okoloidúcich, zamestnanci sa boja chodiť do práce, neznášame ich agresívne správanie.

Polícia: každý nás kritizuje; vlastníci obchodov a kaviarní pre našu laxnosť; pankáči nás prezývajú fašistami; médiá tvrdia, že strácame kontrolu, ak zasiahneme, kritizujú nás pre policajnú brutalitu.

Pankáči: nikto nás nechce, všetci nás znevažujú; my máme odlišné hodnoty a chceme takto žiť; váš spôsob života – všade prítomná reklama a na zisk orientovaný život – je agresívny.

Študenti strednej školy: chceli by sme, aby ľudia boli k sebe tolerantnejší; nepáči sa nám, že starší ľudia nás častujú rôznymi detskými prezývkami.

Správa mesta: musíme sa nejako naučiť spolu žiť; legislatívne riešenia nevydržia, pokiaľ samotná komunita nebude riešiť svoje trecie plochy.

Hneď na začiatku bola jedna pankáčka prerušená iným pankerom, ktorý vtrhol na míting a nazval ju zradcom. Všetci prítomní pankáči vraj páchajú zločin a s výkrikom: „Pankeri nevyjednávajú!“ vybehol zo stanu. Mala ťažkú pozíciu, lebo v ich vlastnej skupine sa ozývali silné hlasy proti dialógu. Vstúpiť do diskusie im vraj dáva príliš „legálny status“, čo je v rozpore s ich životnou filozofiou. Dokonca napísali spoločný list na správu mesta a políciu za zrušenie mítingu. Odznelo mnoho rôznych stanovísk.

Analýza: mnoho rolí (roles) a duchov (ghosts) bolo prítomných v diskusii. Najzjavnejšia rola na oboch stranách znela asi takto: nepocti druhú stranu rozhovorom, tým strácaš svoju pozíciu. Správa mesta zaujala rolu starejšieho (elder) a snažili sa napomôcť procesu.

Prvá interakcia

Nasledovala výbušná diskusia o žobraní – aké ťažké je, povedať nie a aké ťažké je, uživiť sa žobraním. Jeden z facilitátorov poznamenal, že obe strany majú v zásade ten istý problém – aký je život ťažký, ale obviňujú z toho druhých. Na prekvapenie facilitátorov obe strany súhlasili. Ľudia z biznisu hovorili o vysokých nájmoch a poplatkoch; policajti o tom, aké ťažké je, byť neustále vystavený kritike a o pocitoch osamelosti; pankáči zase o nenávisti a opovrhovaní.

Analýza: v tejto časti diskusie chýbala rola starejšieho, ktorí by načúval všetkým sťažnostiam. Každá zo skupín sa cíti byť zneužívaná a nevypočutá so svojimi ťažobami. Zdrojom negativizmu vo všetkých skupinách bola beznádej a túžba byť vypočutý.

Počas diskusie sa udialo niekoľko úžasných momentov a skupiny zmenili role. Ľudia z biznisu sa sťažovali, že pankáči všade močia. Oni zas uznali, že to je nepríjemné, ospravedlnili sa a sľúbili, že na to dajú pozor. Aj keď niektoré hlasy sa podivovali, že taká triviálna vec niekoho zaujíma. Jeden z nich sa poďakoval mestskej správe za umiestnenie mobilnej toalety a tiež požiadal, aby bola pravidelne čistená. Keďže je špinavá, tak chodia radšej von. Líder facilitátorov poznamenal, že nezávisle od príslušnosti k majorite alebo marginalizovanej skupine všetci Švajčiari túžia po čistote, na čo sa ozval spoločný smiech.

Ako tak pokračovala diskusia o rôznych spoločných bodoch, z obidvoch strán sa ozývali komentáre, že je úľava takto sa spolu rozprávať. V tom sa jeden z majiteľov obchodov opýtal, či by sa oni zastali ľudí z biznisu alebo zamestnancov, ak by videli, že nejaký iný panker jeho/ju trápi. Jeden panker, ktorý bol doposiaľ ticho odpovedal: „Áno, zastal by som sa. Teraz keď sa spolu rozprávame a zaobchádzame so sebou ako s ľudskými bytosťami, tak všetko vnímam inak.“ Niektorí členovia biznis skupiny boli zjavne dojatí. Potom sa s pomocou facilitátorov niekto spomedzi pankáčov opýtal na podobnú protislužbu. Skupina biznis ľudí sa ocitla na pomyselnom okraji (edge) a nikto nechcel vyjadriť verejný záväzok. Toto zaváhanie druhú stranu zranilo a napätie znova začalo eskalovať až po vyhrážky typu: „aj my sa môžeme vrátiť k nastaveniu ser… na vás“. Facilitátori vstúpili do diskusie s komentárom, že toto je dôležitý moment: obe strany disponujú mocou naozaj skomplikovať život druhej strane. Vzájomnosť nepochádza zo strachu či slabosti, ale zo chcenia zlepšiť spoločné vzťahy.

Analýza: rámcovanie – pomenovali sme silu a moc na oboch stranách. Priblíženie sa k okraju (edge) je vyjadrené cez nervozitu v dialógu, cez obavy zo zneužitia. Pravdivý dialóg sa môže uskutočniť len vtedy, ak sú si obe strany vedomé svojej sily a vplyvu na iných. Vzájomnosť/spolupráca je možná, ak vychádza zo seba-vedomia. Sebavedomý dokáže načúvať, porozumieť a nadviazať vzťah.

Keď facilitátori pomenovali dianie v tomto zmysle, situácia sa zmenila. Žena ktorá vlastnila väčší obchod v tejto časti podišla dopredu a vzala na seba záväzok pomôcť, ak bude svedkom ich znevažovania. Pankeri sa s nedôverou opýtali, či to myslí naozaj vážne, že by sa zaangažovala v ich prospech. Odpoveď znela: „Áno.“

Analýza: záväzok, že sa budú navzájom chrániť bol počiatkom tvorenia lokálnej komunity. Teraz tvoria skupinu tých, ktorý spolu komunikujú. Líšia sa od masy, ktorá žije projektovaním svojich problémov na tých druhých. Toto sa stalo základom, na ktorom môže byť stavaný ďalší dialóg.

Vtedy do diskusie vstúpil jeden z biznis skupiny, ktorý dovtedy neprehovoril a podotkol, že je čas, aby sa prestali oslovovať „oni“, ale začali hovoriť „my“, keďže zdieľajú spoločný priestor. Toto vyvolalo všeobecný potlesk. Jeden z pankáčov pokračoval v podobnom duchu: „Všetci sme si mysleli, že to bude k ničomu. Teraz si uvedomujeme, že hrany sa obrúsili a máme k sebe bližšie. Toto je omnoho viac, než ktokoľvek z nás očakával. Možno je čas zahájiť prímerie a každý sa pokúsi o to najlepšie počas nasledujúcich troch mesiacov. Uvidíme, či to bude fungovať. A ak sa stane, že sa niekto pošmykne, druhá strana to nebude brať ako výhovorku vrátiť sa k predchádzajúcim predsudkom, ale radšej si sprítomní pocity tohto večera. O tri mesiace by sme sa mali stretnúť a prebrať, čo sa udialo.“ Jeden z facilitátorov sa opýtal, kto bude pripomínať iným tieto pocity, ak zabudnú. Veľa rúk sa zdvihlo do vzduchu.

Fórum sa blížilo ku koncu. Všetci ďakovali tým naokolo, že sa zúčastnili večera, ozýval sa potlesk a atmosféra bola takmer slávnostná. Dokonca policajné sily obviňované zo všetkých strán, zožali veľký potlesk za účasť. Podotkli, že ťažko nesú, ak ich pre prácu nazývajú fašistami. Pankáči ticho počúvali ich príbehy a súhlasne prikyvovali.

Noviny označili tento míting za prelomový. Lukas Hohler pokračuje v práci so skupinami, ktoré sa stretávajú jeden krát mesačne pri okrúhlom stole. Tieto diskusie trvajú od roku 2003 a vytvorili nový model. A samozrejme situácia na Stadelhofenplatze sa radikálne zlepšila.

Slovníček teoretických pojmov:

rola (role) – rola je pozícia, ktorá je v súlade s majoritnou kultúrou, je akceptovaná

duch (ghost) – alebo prízrak je rola, ktorej nie je dopriate zviditeľniť sa, je to postoj, pozícia, ktorá nie je akceptovaná, nie je v súlade so sociálnou normou

starejší (elder) – je rola ktorá predstavuje múdrosť a osobnostnú zrelosť

okraj (edge) – je miesto, kde sa končí bezpečná zóna, ochota prijímať, porozumieť, na zrelosti osoby/skupiny závisí, či sú ochotní svoje hranice posunúť a prejsť cez „okraj“

Voľne spracovala Viera Filipová (IPS) podľa Max Schupbach Ph.D. (2004), Worldwork in Town Meetings: A Case Description; Punks, Businesspeople, Police, Residents & Addicts and City Administration in an Open Forum in Zurich, Switzerland

Článok v origináli a príbuzné texty nájdete tu…

Otvorené fórum na Slovensku ponúka IPS. Viac informácii nájdete tu.