Koučing je metóda, ktorá je využívaná dnes predovšetkým v súkromných organizáciách ako nástroj zvyšovania kvality poskytovania služieb v súvislosti s výkonmi a osobnostnými špecifikami zamestnancov v oblasti rozvíjania zručností. Môžeme o rôznych druhoch koučingu:

  • podľa počtu – skupinový, individuálny koučing
  • podľa témy – koučing zameraný na konflikty v organizácii , či mimo nej, osobnostný koučing, koučing v súvislosti s reorganizáciu firmy, koučing talentov a pod.
  • podľa vzťahu k zamestnávateľovi – externý, interný

Existujú rôzne metódy koučovania pracovníkov. Najčastejšie sú tieto metódy inšpirované a psychologickými prístupmi v závislosti od osobnosti kouča. Úlohou kouča je pracovať s osobnostnými špecifikami zamestnancov a napomáha, sprevádzať ich pri rôznych pracovných situáciách. Zároveň využívať motiváciu k ich . osobnostnému rastu na pracovisku.

Koučing prebieha na sociálnej úrovni, jeho primárnou úlohou nie je pracovať s vnútornými obsahmi človeka.

V súčasnosti sa zamieňa pozícia kouča s pozíciou trénera, nie je neobvyklým javom, ak ten istý človek v organizácií zastáva obe pozície súčasne. Pozícia trénera v spoločnosti je predovšetkým zameraná na dosahovanie cieľov zamestnancov, tzv. KPI – Key Performance Indicator/Kľúčový ukazovateľ výkonu. Kvantitatívny výpočet konkrétnych činností, ktoré sú stanovené na určitý čas alebo časové obdobie.

Filozofiou psychoterapie zameranej na človeka – Person centred approach (ďalej len PCA) je, že terapia je smerovaná klientom. Prebieha formou dôverného rozhovoru. Využíva:

  • empatiu: „Znamená to dočasne žít životem druhého člověka, orientovat se v nem taktně a vzdát se vlastného hodnocení“( (C. Rogers, Umení psychoterapie, Portál, Praha 2005)
  • kongurenciu„Terapie je zážitek „z očí do očí“. Při rúzných príležitostech jsem jako neodmyslitelný prvek účinné psychoterapie popsal její vnejší složku, kongruenci – úpŕímnost či opravdovost, se kterou je terapeut sám sebou. Kongruence neznamená pouhou snahu pochopit klienta, ačkoliv takový je záměr, je to také ochota terapeuta sdílet osobní pocity – dokonce i ty negativní – jsou li neustále prožívany. Takže mohu projevit pocity nudy, hnevu, soucitu, nebo nekteré další, pokud jsou významnou a opakující se součastí mého zážitku. „ (C. Rogers, Umení psychoterapie, Portál, Praha 2005)
  • bezpodmienkové prijatie klienta – terapeut klienta a jeho situáciu nehodnotí, prijíma ho v celej svojej jedinečnosti.

 

Terapeut v prípade PCA terapii nevystupuje v pozícii „experta na život“. Jedná sa o partnerskú terapiu. Výsledkom psychoterapie je úľava klienta. Hodnotenie terapie je na klientovi.

Čo má koučing, ak hovoríme o individuálnej práci so zamestnancom, a psychoterapia zameraná na človeka spoločné? Z mojej praxe sa domnievam, že ide o nasledujúce:

  • dôverný rozhovor
  • partnerský vzťah
  • podpora, sprevádzanie človeka v ťažkej predovšetkým pracovnej situácii
  • empatiu, kongruenciu
  • napomáha fungovaniu človeka vo vzťahu k okolitému svetu

Rozdiely medzi koučingom a psychoterapiou vidím:

  • kouč nepracuje aktívne s vnútorným obsahom svojho klienta (zamestnanca), zaoberá sa vzťahmi v organizácii, prípadne vzťahmi zamestnanca a klienta organizácie
  • kouč aktívne ovplyvňuje, motivuje svojho klienta
  • kouč pracuje s informáciami viažucimi sa k spoločnosti, psychoterapia je nezávislá
  • kouč môže pracovať s modelovými situáciami, psychoterapia PCA nepracuje s podobnými technikami
  • kouč pri spätnej väzbe má konkrétnu predstavu o témach, ktoré chce so svojim klientom v rámci rozhovoru prebrať

Ja vykonávam pozíciu kouča už štyri roky. Mám skúsenosti s individuálnym koučingom. Stretla som sa s rôznymi  situáciami, ktoré koučovaní ľudia prežívali. Boli to napríklad vzťahové problémy, úmrtie blízkej osoby, závažné choroby, ale aj promócie, príprava svadby a podobne. Či chceme, alebo nie, skromný život priamo alebo nepriamo ovplyvňuje pracovný život ľudí, prácu koučovaného a taktiež vzťahy na pracovisku. V každej firme, v ktorej som pracovala ako kouč, bol nový človek informovaný o práci kouča a teda ľudia neočakávajú od kouča pomoc v podobe psychoterapie. Myslím si, že dôverný bezpečný vzťah medzi koučovaným a koučujúcim zvyšuje miera pravdivosti a otvorenosti medzi nimi. Tento fakt, v prípade predovšetkým pracovných neúspechov, otvára priestor pre odkrytie súkromného života pracovníkova.

Nemyslím si, že je možné urobiť hrubú čiaru, kde na jednej strane hovoríme striktne o koučingu a na strane druhej o psychoterapii. Samotný fakt, že niekoho vypočujete bez hodnotenia, môže mať terapeutický účinok.

Tak isto na strane druhej mám jednoznačne stanovené kritériá od svojho zamestnávateľa, čo očakáva, že budem za čas v práci vykonávať ako kouč ja. Práca kouča je zároveň smerovaná filozofiou, pracovnými postupmi a nariadeniami organizácie, v ktorej zamestnanec a ja pracujeme.

V rámci koučovania pracovníka sa sústredím predovšetkým na zručnosti (napr. komunikáciu),  ktoré majú vplyv na prácu zamestnanca. Zároveň sú pre mňa nemenej významné pracovné podmienky, v ktorých zamestnanec pracuje, a taktiež vzájomné interakcie pracovných vzťahov. Koučing a psychoterapiu vnímam ako dve rôzne disciplíny, ktoré majú spoločné znaky, zameranie svojej činnosti majú iné.

Marianna Kadlečíková